Kde sa vzala, tu sa vzala ... (aneb Where she got married there she got married ...)
05.01.2015 01:15:22
Neviem prečo, ale ten pocit zdielať svoj život s celym svetom (ako je to teraz moderné) prišiel už aj na mňa. Asi to prichádza s tým cestovaním a odlúčením od všetkého známeho, alebo len preto, že človek toho toľko zažije a vidí, že sa potrebuje niekomu "pochváliť". Mne to veru chýba, taká bútľava vŕba, osoba, s ktorou keď kračaš po ulici tak sa zasmejete na rovnakej veci bez toho, aby ste si povedali čo i len slovo. Teraz sa smejem len sama pre seba a to musí byť pre okolie dosť zvláštne :D a čo, hlavne že ja sa bavím...
Nový rok, nové začiatky, nové predsavzatia, proste každý jeden z nás sa chce posunúť vo svojom živote ďalej (teda aspoň by mal chcieť). Ja osobne som začala uz dávnejšie s radikálnou zmenou svojho prístupu. A čo ma k tomu viedlo? To sama neviem. Asi moja povaha chorobného zvedavca :D čo v tomto prípade nie je na škodu. Odmalička som chcela všetko vidieť, vedieť a poznať. Čo som nemala som si vyrobila, čo som nevedela a chcela som vedieť som sa naučila a čo som nevidela a chcela som vidieť som uvidela (alebo ešte len uvidim). Dieťa so zasnenými očami a hlavou plnou životných cieľov. Kameňom úrazu tohoto všetkého bola moja hanblivosť. Ach, kto ma pozná ten vie. Ale takto sa predsa nedá existovať a žiť! A to bolo prvé zásadné uvedomenie, ktoré udalo smer mojho bytia. Ako vravia moji rodičia "čo sa hanbíš, nikto ti z nosa neuhryzne" alebo " kto sa bojí, nech nechodí do lesa" vtipné príslovia a porekadlá, ale je to pravda pravdúca.
“Never be ashamed of yourself. Be proud of who you are and don’t worry about how others see you.” – Kristen Butler
Ako som nedávno čítala v nejakom článku o pozitívnom živote tak sú veci, za ktoré by sme sa nemali vo svojom živote hanbiť a jednoznačne by sme sa nemali hanbiť za seba, svoje JA, svoje emócie, svoje názory a hobby, pretože to je to, čo nás robí výnimočnými a nemá zmysel riešiť čo si myslí okolie. Keď si toto raz človek uvedomí všetko je jednoduchšie.
Takže keď som sa zbavila ako tak hanblivosti nastal čas plniť si svoje sny.
Step one:
Začala som sa učiť španielsky a išla som do Španielska na Erasmus - kto nezažil nech ľutuje a kto zažil vie o čom hovorím. Nikto sa nevráti taký ako odchádzal. Mne to otvorilo oči v mnohých veciach. Uvedomila som si napríklad, že už nechcem byť vo vzťahu, ktorý bol kotvou v mojom živote, ale že chcem precestovať svet a vidieť krásne miesta a spoznať kopu nových ľudí. Preto som si povedala, že všetky peniaze, ktoré som mala ušetrené investujem do cestovania pretože:
"Traveling Is The Only Thing You Buy That Makes You Richer"
Step two:
Znova sme išli do Španielska (Córdoby), tentokrát ale na dovolenku (pod dovolenkou rozumej 10 dní šialenej fiesty), potom Barcelona, Paríž a veľké rozhodnutie ísť do Ameriky. Veď je to posledná možnosť!! Hoci ma Amerika ako taká nelákala,veď to je také slovenské, s predsudkami typu jooj všade len tá Amerika a amerikanizmus, si myslia že su stred sveta a neviem čo... ale predsa zvedavosť zvíťazila.
Step three:
Welcome to Miami Beach!
Najlepšie rozhodnutie môjho života, a to nepreháňam. Toto povrchné mesto plné falošných ľudí a falošných úsmevov mi dalo do života veľa. "Keď ťa hodia do vody, musíš začať plávať inak sa utopíš." A keď chceš exisovať musíš mať peniaze, čo znamená nájsť si prácu. Tak pome hľadať prácu na SOBE. Necítila som sa na prácu na Ocen Drive,a preto som sa tejto ulici okruhom vyhýbala pri roznášani CVčiek. Nakoniec čo nechceme toho máme najviac :D a skončila som s dvoma jobmi na Oceane, z toho jeden bol hosteska v reštaurácii. Challenge of the year pre mňa haha. Keď stojíš 9 hodín na terase a musíš okoloidúcich presvedčiť, že práve u nás je to najlepšie a najvýhodnejšie jedlo a drinky.Toto moju hanblivosť pochovalo 100m pod zem. Spoznala som mnoho ľudí, slovákov aj miestnych a aj nelegálnych prisťahovalcov. Každý ma určitým spôsobom ovplyvnila obohatil môj život. Zažila som situácie na základe ktorých som spoznala samu seba, ako osobnosť som vyrástla a stala som sa viac sebavedomou - presne o tom cestovanie je.
Step four:
Zase Španielsko?!?! Áno trčím tu a píšem tieto riadky o pol jednej ráno v ďeň svojho voľna :D
Keď človek cestuje sám je to pre neho myslím najväčšia výzva. Ísť do úplne cudzieho mesta, do novej práce, hladať si ubytovanie, nájsť cestu do práce, ... proste všetky tieto banality. Vtedy sa musíš vynájsť, pretože jediný na koho sa možeš spoľahnúť si ty sám. Tieto životné lekcie sú najužitočnejšie aké človek môže zažiť, nie škola a prednášky a skúšky. A práca? Robiť na recepcii a celé dni komunikovať s ľuďmi a riešiť ich (občas dosť absurdné) otázky a žiadosti je dobrý tréning pri procese zbavovania sa hanblivosti, zlepšovania komunikačných schopností a osobného rastu.
Step five:
Aby život stážistu nebol len o práci treba sa aj trošku odreagovať. A tak som išla navštíviť "brata Ivana" na Mallorcu. To veru bolo :D za dva dni toľko príhod a tu za celé tri mesiace nič. Prvý krát som tankovala benzín do auta, prvý krát som išla po dialnici v cudzom aute bez spätného zrkadielka, prvý krát som šoférovala vo "veľkomeste", tri hodiny hľadala parkovacie miesto, fenomenálne pozdĺžne zaparkovala(HAHA) a o pol 6 ráno šoférovala naprieč celým ostrovom nazad. Každá nová skúsenosť je niečo s čím ako osobnosti rastieme a ja som za posledný rok veru vyrástla aspoň o 3 metre.
Next step.....
A čo ďalej? S novým rokom pokračujem s cestovateľskými ambíciami, stále mám na zozname nejaké tie destinácie. Ale najväčší cieľ je momentálne návrat do Miami. Popri tom prehodnotiť svoj prístup k životu, stanoviť si hodnoty a byť viac pozitívne naladená a"bikiny challenge"(ako to nazval môj kolega).
Takže predsavzatie do nového roka: Do not stress out, pretože čo sa má stať sa stane! a všetko čo sa deje má svoj dôvod!
:) :) :)_LUCKa_
Komentáre